VIZUALIZÁCIA TECHNOLOGICKÉHO PROCESU
PROSTREDNÍCTVOM DDE ROZHRANIA.
M.Foltin, T.Chvostek, M. Humaj
Katedra Automatizovaných Systémov Riadenia, Fakulta Elektrotechniky a Informatiky,
Slovenská Technická Univerzita, Ilkovičova 3, 812 19 Bratislava, Slovenská Republika
Abstrakt
V predkladanom článku sa zaoberáme vizualizáciou technologického procesu
v reálnom čase. Systém pozostáva z plazmového rezacieho stroja prepojeného
pomocou komunikačnej zbernice CAN s PC. Osobný počítač, ktorý je pripojený na
CAN slúži na zber údajov a realizuje i samotnú vizualizáciu rezacieho stroja
v prostredí MS Windows. Vizualizácia je realizovaná v spolupráci s MS Office + DDE
a Matlab + VRML.
1 Úvod
V súčasnej dobe už väčšina priemyselných modulov, či zariadení využívaných v automatizácii
poskytuje možnosť komunikácie po niektorej zo štandardizovaných priemyselných zberníc. Často sa
využívajú zbernice ako sú napr. CAN, Profibus, Modbus a iné, ktoré poskytujú vysoký stupeň ochrany
dát proti rušeniu, nízke čakacie odozvy, či umožňuje prenosy údajov na veľké vzdialenosti. Dáta pri
využití niektorej z priemyselných zberníc musia byť však prenášané v presne definovanej forme,
v závislosti od použitého aplikačného protokolu. Riadiaci softvér spracúvajúci údaje zo zbernice preto
musí byť navrhovaný a implementovaný v závislosti od týchto pravidiel, aby dokázal využiť čo
najväčší potenciál poskytovaný daným komunikačným kanálom. V prípade riadiaceho algoritmu treba
spracovávať údaje rýchlo (napr. každých 5ms), s čo najmenšími prestojmi a častokrát si nemôžeme
dovoliť nespracovať, či vynechať prijaté vzorky (napr. pri rezaní plechu plazmou).
Pri použití vizualizačného softvéru, však nie sú podmienky až také prísne. Možeme pracovať
s rádovo s 10 až 100násobne väčšou periódou vzorkovania, ako je perióda riadiaceho algoritmu (tj. je
povolené aj niektoré vzorky vynechať), bez toho aby sa to výrazne prejavilo na výslednom grafickom
zobrazení. Ako príklad môžeme uviesť to, že človeku stačí občerstviť údaje na obrazovke (napr. graf
výstupu) každých 250ms a nie každú jednu milisekundu (pozn. v závislosti od dynamiky procesu), čo
by kládlo zbytočne vysoké nároky na výkon hardvéru. Vizualizácia býva často realizovaná na
počítačoch, či nadradených zariadeniach, ktorých výpadok zväč
ša nemá výrazný vplyv na celkové
riadenie a slúžia len ako doplnok riadenia.
Špecifikum aplikačných protokolov priemyselných zberníc, komplikuje spracovanie údajov v
už existujúcich vizualizačných nástrojoch. Údaje zo zbernice je treba najprv upraviť do formy, ktorej
rozumie daná grafická aplikácia a až následne dáta vizualizovať. Na tento účel sa využívaju rozhrania
ako sú napr. DDE, COM, DCOM, OPC, atď. V našej práci sme sa zaoberali prvým spomenutým
rozhraním – DDE, ktorým sme vytvorili dátový most medzi reálnym zariadením a prostredím Matlab.
DDE sme zvolili ako osvedčené, široko podporované rozhranie dostupnými vizualizačnými
aplikáciami v oblasti riadenia (napr. InTouch) a prenos údajov cez DDE sa dá ľahko programovo
implementovať. Na druhej strane nám prostredie Matlab ponúka široké spektrum možnosti grafického
spracovania snímaných údajov.
Cieľom tohto projektu bolo jednoducho vytvoriť grafickú reprezentáciu reálneho zariadenia
v trojrozmernom prevedení. Pre vytvorenie 3D modelu zariadenia sme použili jazyk VRML, ktorý bol
pôvodne navrhnutý na prezentáciu 3D objektov na internete. Reálne zariadenie predstavoval plazmový
rezací stroj komunikujúci po CAN. Na získavanie dát zo zariadenia komunikujúceho cez zbernicu
CAN, bol vytvorený komunikačný modul (v jazyku Visual Basic) zabezpečujúci prijatie dát zo
zbernice (prostredníctvom PCI CAN karty v PC) a ich predspracovanie. Následne pomocou Virtual
Reality toolboxu (VR toolboxu) zahrnutého v Simulinku sme vytvorili previazanie 3D modelu
s aktuálnymi dátami zo stroja, čím vznikla animácia kopírujúca stav reálneho zariadenia.
Comments to this Manuals